Revolučné objavy kostier najstarších ľudí dejín

Na území dnešnej Etiópie žili ľudia už veľmi dávno a mnohí ju preto označujú ako kolísku ľudstva, miesto, kde sa zrodila epocha dejín človeka. Tejto teórii napomáhajú viaceré významné archeologické objavy posledných desaťročí a je veľmi pravdepodobné, že budúcnosť odhalí ďalšie tajomstvá ukrývajúce sa v etiópskej pôde. Medzitým si môžeme priblížiť tie doterajšie.

Nález Lucy

Práve v týchto dňoch koncom novembra sa pripomína 40 rokov odo dňa, kedy bola 24. novembra 1974 objavená kostra, ktorá mala zmeniť históriu. Nálezisko sa nachádza v regióne Afar, vo vzdialenosti asi 160 kilometrov od Addis Abeba a už rok predtým bolo predmetom záujmu amerických antropológov. Už na prvý krát objavila táto výprava praveké fosílie a druhý krát sa sem vrátila s cieľom nájsť viac pod vedením paleontológa Donalda Johansona.

V spomenutý novembrový deň si najprv Johnson všimol v zemi objekt, ktorý bol predklatím a po týždňoch opatrných vykopávok sa jeho tímu podarilo odhaliť celú kostru druhu, ktorý pomenovali australopitekus, latinsky Astralophitecus afarensis podľa miesta nálezu, ktorý obýva kmeň Afar. Išlo o ženskú kostru, ktorej prischlo meno Lucy podľa piesne Beatles, Lucy in the Sky with Diamonds, ktorú archeológovia v tom čase počúvali v rádiu popri práci.

Bližšie štúdium Lucy a jej dôležitosť

Postupom času sa prišlo nato, že australopitekus žil v Afrike pred viac než tromi miliónmi rokov a patrí tak k najstarším hominidom (predchodcom človeka) na svete. Prvým objaveným australopitekom druhu australopithecus africanus bola kostra prezývaná Taunské dieťa, ktorú našli v roku 1924 na juhu Afriky. Tento nález sa datuje 2 800 000 rokov do minulosti a Lucy sa tak vďaka svojmu odhadovanému veku 3 200 000 rokov stala dosiaľ najstarším objaveným exemplárom hominida na svete.

Názory, že ľudia pochádzajú z Afriky sa teda objavili už skôr, podarilo sa ich však potvrdiť až vďaka bližšiemu skúmaniu Lucy. Hoci ešte má dlhšie ramená, menšiu mozgovňu a čelusťou a zubami sa stále viac podobá na primáty, je vďaka jej panve, kolenám a členkom očividné, že sa už pohybovala na dvoch končatinách. Je možné, že si túto schopnosť vyvinula, aby sa zo zeme dokázala dostať k vetvám, ktoré by ju inak neudržali alebo tiež začala s konzumáciou nových plodín, keďže zhruba v čase jej života sa začína potrava hominidov viac rozlišovať od tej opičej a objavuje sa v nej po prvý krát mäso. Predpokladá sa teda, že australopitekovia už chodili vzpriamení a práve oni predstavujú ten revolučný moment, kedy sa človek začal pomaly ale isto a zásadne odlišovať od iných primátov.

Lucy žila v menšej sociálnej polygamnej skupinke vedenej mužmi a hoci zomrela asi vo veku 12 rokov, jej telo sa vyvíjalo rýchlejšie než to naše a mohli by sme ju teda už považovať za dospelú. Nájdu sa historici, ktorí tvrdia, že od primátov sa začali ľudia odlišovať už oveľa skôr než kedy žila Lucy, možno už pred 13 miliónmi rokov. Je však veľmi náročné presne dokázať určiť, kde sa doba opíc končí a začína vek človeka. Lucy je tak v každom prípade revolučným objavom a vďaka nej sa môže napredovať v skúmaní ľudskej evolúcie.

Nový etiópsky objav

Výskum v Etiópii pokračuje dodnes a odhaľuje toho čoraz viac. Ďalší významný nález sa podarilo zrealizovať začiatkom roku 2013 a celosvetovo sa preslávil v apríli tohto roku. Etiópčan Chalachew Seyoum našiel v oblasti Ledi-Geraru neďaleko od náleziska Lucy pozostatky zubov a neskôr čeluste. Tieto patrili človeku, žijúcemu pred 2,8 milónmi rokov a niektorí vedci sa prikláňajú k názoru, že práve v tomto bode sa z hominidov stávajú ľudia a vzniká tak druh Homo. Objavená kostra už mala menšie zuby a väčší mozog, čo sú niektoré z typických znakov druhu homo. Týmto spôsobom by sa mohlo zaplniť prázdno, ktoré doteraz existovali medzi australopitekmi ako Lucy a počiatkom rodu Homo habilis, teda Človek zručný.

Fotografie: © BigStockPhoto.com