Gondar – africký Kamelot
Je vysoko pravdepodobné, že keď v Etiópii zavítate do Gondoru, nebudete veriť, že sa ešte stále nachádzate v Afrike. Tunajšie hrady akoby totiž pochádzali z európskych dôb rytierov a často sa vďaka nim Gondar označuje ako Africký Kamelot. Dokonca aj anglického spisovateľa J. R. R. Tolkiena zaujal natoľko, že sa ním výrazne inšpiroval pri popise mesta z Pána Prsteňov, Gondoru. Čo teda môže Gondar ponúknuť aj vám?
Čím Gondar vyniká a kde ho nájdete
Kroky každého správneho cestovateľa by v Etiópii mali smerovať najprv do Lalibely a potom do Gondaru. Tohto názoru je zrejme aj UNESCO, keďže mestá zapísali rok po sebe na svoj Zoznam svetového dedičstva ľudstva, na ktorom tak Gondar figuruje od roku 1979. Okrem toho je aj výborným miestom pre všetkých, čo radi spájajú pamiatky s prírodou, keďže sa považuje za vstupnú bránu do Národného parku Simien. Ako hlavné mesto Etiópie figuroval po dlhé roky až do konca 19.storočia, kedy ho poškodili opakované požiare.
Pre príchod do Gondaru môžete využiť tunajšie letisko Azezo, kam lieta denne letecká spoločnosť Ethiopian Airlines. Ak budete cestovať z Addis Abeba, váš let bude mať dva prestupy v Lalibele a v Aksume. Samotné mesto pritom treba hľadať v štáte Amhara, takmer 750 kilometrov na sever od hlavného mesta, v oblasti medzi jazerom Tana a pohorím Simien.
Dôvody stavby mesta a hradov
Pre väčšinu afrických komunít je typický skôr kočovný spôsob života a inak tomu nebolo ani v oblasti Gondaru, až kým sa jeden z tunajších kráľov menom Minas nerozhodol bežný spôsob života opustiť a vybudovať miesto, v ktorom sa možno chrániť pred vodou v období dažďov. Takto sa súčasne Gondar stal hlavným mestom Etiópie a túto pozíciu si zachoval až do roku 1864.
Počet ľudí žijúcich vo Fasil Gebbi rýchlo rástol a už v 18.storočí tu žilo približne 60 tisíc ľudí. Na ochranu pred útokmi zvonku sa okolo hradov vtedy vybudoval aj dlhý múr s tuctom brán a dvomi mostami. Lokalita sa vyznačuje sa unikátnou architektúrou, v ktorej sa miestne arabské tradície spájajú s európskym barokom a indickými stavebnými technikami. Baroko do Etiópie priniesli kresťanskí misionári pôvodom prevažne z Portugalska, druhý inšpiračný štýl zase vniesli do architektúry prisťahovalci prichádzajúci z indického subkontinentu. Hoci je Gondar predovšetkým dielom ortodoxného kresťanstva, čiastočne sa na jeho vzniku podieľali aj etiópski židia a moslimovia. Preto sa tento jedinečný architektonický spájajúci v sebe viaceré kultúry a náboženstvá nazýva gondarským štýlom.
Lákadlá hradného komplexu
Gondar je mestom, ktorého najvýznamnejšou pamiatkou sú teda pevnosti a hrady v kráľovskej štvrti Fasil Gebbi, ležiacej neďaleko hlavného námestia. Celý komplex pochádza zo 17. storočia a rozkladá sa na ploche približne 70 km2 , ktorú zaberá šesť hradov prepojených tunelmi a chodbami a tiež ďalšie stavby, napríklad kráľovský archív a kúpele.
Kúpele sú dvojposchodové a prepojené so zásobárňou vody. Tá sa využíva počas niektorých náboženských slávností, kedy sa zaplní vodou a ľudia sa do nej ponárajú, aby tak očistili svoje duše a obnovili svoj krst. Najväčšie sa konajú počas osláv Timkatuna medzi 18. a 20. januárom. Pri kúpeľov zaujme aj spôsob, akým na niektorých miestach zrástli stromy s kameňmi a tak je niekde nemožné rozoznať, kde sa začínajú korene stromu a kde základ múrov.
Za najpôsobivejší hrad Gondaru býva označovaný Fasilidas, postavený v roku 1640 z kameňa na obdĺžnikovom základe a obklopený štyrmi vežami. Vznikol na podnet rovnomenného kráľa a podľa tejto tradície neskôr boli v Gondare budované ďalšie hrady, pomenované na počesť kráľov, ktorí v meste vládli a ktorí ich stavbu prikázali. K hradu Fasilidas tak majú blízko aj hrady nasledovníkov tohto kráľa, Yohannesa a Iyasu. Hrad Iaysu je súčasne najvyššou stavbou Gondaru a na rozdiel od Fasilidasu ho sprevádza už len jedna veža.
Určite si pri vašej návšteve povšimnite tiež kostol Debre Birhan Selasie, ktorý ohuruje svojimi múrmi, zdobením a zobrazeniami anjelov. Nie je ale jediným kostolom Fasil Gebbi, ďalšími sú aj Quasquam a Gorgora. Zaujme tiež knižnica a banketová sála.
Fotografie: © BigStockPhoto.com